Sústredenie (VÝTOKY – Moravany nad Váhom)

Vzhľadom k formátu slovenského frisbee kalendára 2015 prišlo k návrhu uskutočniť tímové sústredenie. Keďže náš tím je automaticky kvalifikovaný na májové Majstrovstvá Slovenska a nemáme pred sebou už žiadne turnaje, treba túto možnosť využiť a pripraviť sa na nadchádzajúci vrchol sezóny.

Zo všetkých možností sme nakoniec vybrali víťaza v podobe rekreačného strediska VÝTOKY v Moravanoch nad Váhom. Ako sa ukázalo bolo to skvelé rozhodnutie, pretože sa sústredenia zúčastnil takmer celý klub s takmer minimálnymi nákladmi. Komplet plná penzia s ubytovaním to bolo do 13€/osobu a ešte k tomu aj s príjemným a ochotným personálom.

Zúčastnili sa:

Jozef Horváth, Martin Kušnier, Tomáš Lehuta, Ondrej Lietavec, Tomáš Kocian, Ivan Sekera, Martin Púchly, Milan Hajšo, Miška Rafajová, Soňa Kubišová, Bibiána Pinkasová, SabínaHluchová, Martin Uhlík, Samo Strečanský, Peter Kukan, Matej Peterka, Baša Šišková, Zdeno Lehuta, Filip Kormút, a na otočku aj Dominika Šišková a Dodo Šiška.

 Do cieľa pobytu sme sa vybrali hneď vo sviatočný piatok ráno, pretože sme chceli predĺžený víkend využiť čo najefektívnejšie. Po ubytovaní a prezlečení sme sa už o 9:00 všetci spoločne stretli na priľahlom ihrisku. V piatok bol úvod zameraný na správnu rozcvičku.

Tréneri postupne jednotlivých účastníkov usmerňovali ako pri dynamickej, tak aj pri statickej rozcvičke a abecede. Neskôr sme sa zamerali na techniku behu a jednotlivých hodov. Účastníci sústredenia tak mohli zistiť, čo robia zle, kde majú rezervy a na záver dopoludnia sme trénovali nové typy hodov a uvoľňovanie pri nábehoch. Po dokončení týchto pre hru cenných drillov sme sa venovali aj teórii. Prebrali sme herné hlášky, čo robiť keď nám niekto hlášku zahlási, ako sa zachovať atď.

Poobede sme si všetci spoločne zahrali futbal. Bolo to trošku rozhárané a treba povedať, že frisbee nám ide lepšie, ale takáto zmena nám priniesla naozaj veľa humorných situácií. J Postupne sme plynule prešli na frisbee. Na záver dňa nám troška začalo popŕchať no napriek tomu sme stihli malý mini turnaj so štyrmi tímami po cca 4-5 hráčov. Celý deň bol využitý naozaj na plno a večer cítil každý únavu.

Na druhý deň sme mali v pláne už o 7:00 ranný beh (dokonca ešte pred raňajkami). Žiaľ, dážď nás od toho odradil. Celú noc pršalo, a tak bolo všetko naozaj mokré. Posunuli sme teda program až po raňajkách a o 9:00 sme už takmer všetci stáli vonku kde už pomaly doznieval dážď. Začali sme úplne zvoľna, pretože únava z predošlého dňa na každom zanechala miernu strnulosť. Postupne si však telo na novú záťaž zvyklo a beh bol čoraz plynulejší. Ako sme ukrajovali z kilometrov a stretali turistické smerovníky zvyšovala sa aj chuť ísť ďalej. Krahulčie vrchy, Gajda, sedlo Jurko až na záver Rotunda sv.Juraja a späť.

Terén bol po celonočnom daždi naozaj šmykľavý ale v lesnom teréne stále zjazdný. Po takmer dvoch hodinách intenzívneho lesného behu  sme sa všetci opäť stretli na ubytovni. Klobúk dole pred všetkými, ktorí túto trasu zvládli, obzvlášť naše baby, ktoré po tom čo sa ráno dozvedeli, že ideme behať 10km na takmer 2h iba hýkali, že to nedajú. Nakoniec dali tých kilometrov až 13 a pokorili aj niektorých chlapov. To že mali všetci toho po dobehnutí dosť netreba ani pripomínať.

Príjemným spestrením dňa však bol skorší obed, pretože už o 12:15 nastúpili naši hokejisti na MS proti Dánom a my sme si spoločne toto zápolenie pozreli v miestnej jedálni. 

Program pokračoval hneď po zápase a o 15.00 sme sa opäť stretli pred chatkou, kde sme si hádzali za naozaj prekvapivo krásneho počasia.

Následne sme sa presunuli znova na priľahlé futbalové ihrisko kde sme si dali futbalový zápas a aj keď boli všetci unavení vyzeralo to oveľa lepšie ako včera. Na záver sme si zahrali frisbee zápas a tým ukončili ďalší nabitý deň.

Večer na prekvapenie všetkých všetci zaľahli už o 22:00, únavu jednoducho človek neoklame. Nedeľné ráno, začalo tak ako po ostatné dni skorým nástupom na ihrisku. Posledný deň bol venovaný zóne. Obrana, útok, rôzne herné situácie, taktiky a na záver opäť zápas. Po obede tak nič nebránilo tomu, aby sme sústredenie ukončili a pobrali sa domov. Nik sa nemusel hanbiť, makalo sa každý deň, celý deň a už od rána, napriek poveternostným podmienkam. Mnohí sa naučili opäť niečo nové, zdokonalili sa v hre aj v teórii a tak veríme, že na májových Majstrovstvách Slovenskej republiky všetky tieto vedomosti zúročíme.